DIAMANDA VS TIMBALAND (Slovakian Translation)


______________________________________

______________________________________

„Žijem v Amerike!” Timbaland

„Pozri sa na moju tvár, ja nepoznám ICH tváre,“ odpovedá pán Timbaland bielemu novinárovi riťolezovi na otázku o vykrádaní skupiny chudobných cudzincov – Egypťanov, Palestínčanov, Grékov z Mikrázie – áno, teraz hovorím o svojich krajanoch. Ty nie si môj Krajan, podvodník,

tak si dávaj pozor, ty hanba čiernej rasy, „lebo inak všetkému urobíme koniec.“
Pamätáš si poslednú časť tej vety? Nie, nepamätáš, a prečo asi? Pretože nemáš žiadne vzdelanie. Pretože zlodej je zlodej, pretože nevie nič a preto potrebuje vykrádať majstrov, ktorí sa učili tridsať rokov komponovať hudbu, ktorú ty kradneš. Ale pozri sa na to, ty karikatúra…
Ty MA nevlastníš a ja nemám nič, len čas, aby som dojebala tvoju reputáciu, pretože ty a ja vystupujeme na pódiu, ale čo môžeš TY skutočne robiť? Sedieť tam ako lenivý tučniak so svojou klávesnicou z K-martu, zatiaľ čo ja si idem vyspievať riť, a ty so svojou klávesnicou na kolenách spievaš a hráš mikrázijskú hudbu a Mohammeda Abdel Wahaba, hudbu, ktorú dokážeš len kradnúť. Mnohí z tých chlapcov stále žijú, ty somár. Ty = hojdací koník. Ty so MNOU nemôžeš ani súťažiť. Ty radšej onanuj v tme, kde sa dobre „komponuje“ ďalší ľahký kúsok od mojich bratov – pre Jay Z „PIMPIN´ IT“ – ku ktorému nie si schopný ani napísať text, Bling Bling.

Áno, ty máš o ľuďoch rovnaké zmýšľanie ako všetci zlodeji, ktorí páchajú kultúrnu genocídu – že sú „bezmenní“: CHCEM to, čo máš ty, ale nechcem ťa poznať: ty = nič. Ale moje meno musí byť napísané aj na tvojom hovne, človeče. Ja mám termíny, chápeš? Som profík.
Rozhodne si to môžem zobrať, tak to vzdaj, ty kurva. Toto je ZNÁSILNENIE. ZNÁSILŇUJÚCA HUDBA (RAPE MUSIC), vieš? HAHAHAHAHA. Tak roztiahni tie fúzy a ritnú dierku tiež.

„A vlastne, ja som Američan. A ty, ktovie, odkiaľ si?“ Áno, ty a Dick Cheney ste vždy boli rovnakí kokoti. Ani on nevie, kde je Stredný Východ. A môžeš si byť sakra istý, že nevie povedať ani slovo v jazyku Arabov alebo Privandrovalcov, ktorých Amerika tak veľmi nenávidí a ktorým klame. Zoberme tvoje prsia do Iraku, kde z nich bude žiť 16 členná rodina viac ako sedem dní, ty BRAV. To by bol férový obchod, až na otrávené jedlo zo všetkých tých recyklovaných BIG MACOV, ktoré ti dodávajú Geffenove cateringové služby od roku 2000. A vlastne, „ktovie, kto SÚ tí ľudia?“

There we GO. There we GO. There we GO. So svojou hudbou môžeš robiť reklamy na Tampax, ty-môj-ne-brat.

Ja som z Byzancie. TY? Ty, yo, vieš, ty z Blingu. Takto si nazýval našu Byzanciu, keď si kradol minimálne desať rokov so svojou pózou debilného analfabeta blingerov zo ZLODEJSKEJ TELEVÍZIE, tých, ktorí si prenajímajú knižnicu od firmy The Strand kvôli show, takže potom môžu hodinu vyzerať ako gramotní. A pravdepodobne povedia: „Ja mám Aristotela aj Platóna, slávnych bratov, vieš, svetová klasa, čo zmenili svet.“
To boli Gréci, ty hlupák. Ctím si tvoj ľud, keď uvádzam každého skladateľa, ktorého som hrala a spievala, rovnako ako si ctím svoj vlastný ľud. Ty si samozrejme nevážiš ani svoj ľud. POSLEDNÍ BÁSNICI? Je mi jasné, že si o nich nikdy nepočul. Nepoznám ich mená, takže ak si od nich niečo vezmem, čo môžem robiť? Timbaland vraví, „Pozri sa na moju tvár.“ (Ja som slávny človek: komu na nich záleží? Môžu byť šťastní, že sa zaujímam aspoň o ich hovno. HAHAHAHAHA.) „Pozri sa na moju tvár, ja ani nepoznám ich tváre!“ A biely novinár riťolez kváka, teraz má hlavu fakt blízko Timbalandovho vtáka. Pozrite sa na toho obézneho BRAVA, ako sa opiera o svoju elektrickú klávesnicu. „Už ťa niekedy niekto ošklbal?“ pýta sa biely novinár. „Ó áno, to iba znamená, že všetko, o čom rozmýšľaš, som JA. Jasné, ľudia vždy kradnú moje bíty.“

Mám to. Tie bíty sú príliš ŤAŽKÉ, čo bratku?

Nemyslím si to. Ťažšie, než ďalšie tvoje dve veci, ale pozrime sa na to – je to primálo, prineskoro a je to prislabé – a aj príliš zlé, môj-ne-brat, pretože ja by som mohla zahrať tvoje dva bíty lopatou na klavíri a pritom sledovať telenovely a čistiť WC.

Najväčší problém s tvojím samplovacím LW(u)B(e) PRÍSTROJOM je, že potom naša hudba zapácha od tvojho hovna. Rozlišovacia schopnosť na hovno a ešte väčšia bezohľadnosť. Trochu dievčenské dolné obrátky, nemám pravdu, že nízke?

Ty si zmenil naše Zlato! na Skládku Fekálií Pána Tučniaka, ty tupolev. Ty, pán človek, ty BRAV, a tak moje NEČISTÉ OKO SUPERNOVY spočíva na tebe. Ja mám VEĽA času, celý ŽIVOT zvyšného času čaká na naše stretnutie. Tak DÁVAJ BACHA. Aby sme sa TY a JA neocitli sami.

TA MATIA SOU? 666, jebo…
DIAMANDA GALAS
NEW YORK CITY

-Slovakian translation by Maros Rovnak

Galás is a pianist of the highest caliber
by Loretto Linusson

FC-Nomades-Diamanda-Galas-010_2
Diamanda Galás is hailed as one of the most important singers of our time. Galás has earned international acclaim for her highly original and politically charged performance works. Notable among these are Plague Mass, Defixiones: Orders from the Dead, Vena Cava, Schrei X and The Refugee. Most recently, her performance work has concerned the musical setting of texts written by exiled poets and writers worldwide. She was the first recipient of the Demetrio Stratos award, Italy’s prize for musical innovation.

In 2010 Galás collaborated with filmmaker Davide Pepe to create the experimental sound and film work Schrei 27, an unrelenting portrait of a body suffering torture in isolation. In 2012 Galás began her collaborations with orchestrator Jon Ølvind Ness, resulting in a groundbreaking concert with the Norwegian Radio Orchestra at the Kanonhallen. Also in 2012 Galás presented a lecture-performance, In the Mouth of the Crocodile, at the “Weaving Politics” Symposium in Stockholm (alongside Julia Kristeva and choreographer William Forsyth), and opened Antony Hegarty’s Meltdown Festival at the Southbank Centre in London.

Galás’ work in progress Espergesia (with words by Cesar Vallejo, from The Black Heralds), was recently performed solo a capella in the Emanuel Vigeland Mausoleum in Oslo, with no electronics or amplification, within the space’s natural 25-second delay, in complete darkness. This was the first public performance of the 17-minute work, and it began what Galás hopes to be a series of performances of the work in highly reverberant sacred spaces.

Currently, in addition to continued touring, lecture-performances and experiments in visual art, Galás is completing a series of new recordings as well as remastered and remixed versions of earlier works to be released in 2016.

“Galás carries Stanislavsky’s method of emotional truth to a logical extreme neither he nor Duse nor Lee Strasberg ever dreamed of. I have rarely heard such power of expression commanded by a single performer. … Galas is an aesthetic revolutionary.” (Mark N. Grant, August 2007, New Music Box Magazine)

 

 

DOWNLOAD BIO PDF

KID CONGO POWERS

“Our friends with AIDS were dying. It was an epidemic and there were, then, no miracle drugs, so it really did feel like genocide. Diamanda Galás was already dealing with the crisis in her music, and hers was a release of anger.”

Source: Boston Phoenix 14, by Ted Drozdowski, September 2006

Bibliography

Sofia Kontogeorge Kostas, Before the Silence, Gorgias Press, 2010

Adonis (Ali Ahmed Said), The Blood of Adonis, University of Pittsburgh Press, date unknown

Peter Balakian, Black Dog of Fate, Broadway Books, 1998

William Blum, Killing Hope, Common Courage Press, Monroe,Maine 1995

Burchard Brentjes, The Armenians, Assyrians,& Kurds, Rishi Publications, California,1997

Paul Celan, Poems of Paul Celan, trans. by Michael Hamburger Persea Press New York 1995

John Conroy, Unspeakable Acts, Ordinary People, Alfred Knopf New York 2000

Vahakn N. Dadrian, The History of the Armenian Genocide, Berghahn Books 1995

John Felstiner, Paul Celan,Yale University Press, 1995

Marjorie Housepian Dobkin, Smyrna 1922: The Destruction of a City,  publ.1971/1972/1988 diff. publishers and eventually by Newmar Press New York 1998

Martha Doggett, Death Foretold: The Jesuit Murders in El Salvador, Georgetown University Press 1993

Oriana Fallaci, The Rage and The Pride, Rizzoli International Press, 2002

Christopher Faraone and Dirk Obbink, Editors, Magika Hiera, Oxford Univerisity Press,1991

Patrick Lee Fermor, Travels in Northern Greece, Harper and Row,1962

Charles Foley and W.I. Scobie The Struggle for Cyprus, Hoover Institution Publications 137, publ. 1975

John Gager, Curse Tablets and Binding Spells from the Ancient World, Oxford University Press, 1992

Sander L. Gilman, Disease and Representation, Cornell University Press, 1988

Lt. Col. Dave Grossman,  On Killing, Back Bay Books/Little, Brown and Company, 1995

Thea Halo with Sano Halo, Not Even My Name, Picador Press,2000

Judith Lewis Herman, M.D., Trauma and Recovery, Harper Collins 1992

Gail Holst-Warhaft, Dangerous Voices, Routledge Press London New York 1992

Richard G. Hovanissian, editor, Remembrance and Denial, Wayne State University Press, Detroit, 1999

Nikos Kazantzakis Report to Greco trans by P.A. Bien, Simon and Schuster 1965

Nikos Kazantzakis, The Fratricides, Faber and Faber, London/Boston 1967

Nikos Kazanzakis, Freedom or Death, Ballantine Books,1965, orig publ Simon&Schuster 1955

Nikos Kazantzakis, Symposium Translated by Theodora Vasils and Themi Vasils,Minerva Press, New York,1974

Artemis Leontis, Topographies of Hellenism, Cornell University Press, 1995

George Luck, Arcana Mundi, John Hopkins University Press, Baltimore/London 1985

Robert Melson, Revolution and Genocide, The University of Chicago Press 1992

Henri Michaux, Darkness Moves: An Henri Michaux Anthology (1927-1984), trans. David Ball, University of California. Press Reprint 1997

Henri Michaux, Meidosems, trans.Elizabeth R. Jackson, Moving Parts Press 1992, orig. published 1949, 1972 by Editions Gallimard

Kate Millett, The Politics of Cruelty, WW Norton, 1994

David B. Morris, The Culture of Pain ,University of California Press,1991

Henry Morgenthau, I Was Sent to Athens, Doubleday Press, Garden City, New York,1929

Henry Morgenthau, Ambassador Morgenthau’s Story, Gomidas Institute, 2000, reprint

Brendan O’Malley and Ian Craig, The Cyprus Conspiracy: America, Espionage and the Turkish Invasion, Tauris Publishers London New York 1999

Victor Ostrovsky and Claire Hoy, By Way Of Deception, St Martin’s Press New York 1990

Pier Paolo Pasolini, Selected Poems of Pier Paolo Pasolini, edited/ trans by Norman MacAfee with Luciano Martinengo, John Calder Press, London 1984

Erica Reiner, Poetry from Babylonia and Assyria, University of Michigan,1985

Yannis Ritsos, Yannis Ritsos: Selected Poems: 1938-88, Edited and Translated by Kimon Friar and Kostas Myrsiades, BOA Editions, Ltd. 1989

Edward Said, Culture and Imperialism, Vintage Books New York, 1993

Dora Sakayan, An Armenian Doctor in Turkey, Arod Books, Montreal 1997

Elaine Scarry, The Body In Pain,Oxford University Press,1985

George Seferis, George Seferis: Collected poems 1924-1955, Edited and Trans by Edmund Keeley and Philip Sherrard, Princeton University Press,1967

Nadia Serematakis, The Last Word: Women, Death, and Divination in Inner Mani, University of Chicago Press, 1991

Dora Sotiriou, Farewell Anatolia, Kedros Press, Athens, Greece, 1991

Michael Llewellyn Smith, Ionian Vision: Greece in Asia Minor 1919-1922,  University of Michigan Press, 1973

Cesear Vallejo, Cesar Vallejo: The Complete Posthumous Poetry, Edited /Trans.by Clayton Eshleman and Jose Rubia Barcia University of Calf. Press 1980

Franz Werfel, The Forty Days of Musa Dagh, Carroll and Graf Publishers 1983

RETURN TO DEFIXIONES PROJECT PAGE

A Guide to Diamanda Galás’ Work

by John Payne
for Red Bull Music Academy Daily, May 3, 2016

http://daily.redbullmusicacademy.com/2016/05/a-guide-to-diamanda-galas-work

 

diamanda_second_final_austin-young

Boh-otec a análne lepidlo

(Reakcia na týranie a zabíjanie homosexuálov v Iraku: www.towleroad.com) napísala Diamanda Galás, 26 Apríl, 2009, New York City

 

Náboženstvo (relígia)
ligare: spojiť,
spútať religiare: pevne spútať,
zviazať zozadu monoteizmus: viera v jedného boha, aktuálne znamená vieru v boha vlastného kmeňa v protiklade k bohu iných.

Aktuálny kurz „monoteizmu“ odkazuje na manipulatívny zväzok vlády s klérom. Je to forma nezákonného pohanstva, v ktorom je len JEDINÝ boh bohom kmeňa a všetci ostatní bohovia sú bohmi NEVERCOV.

Monoteizmus zneužívajú ateistickí zákonodarcovia (v skutočnosti sú všetci zákonodarcovia ateisti, pretože sú v podstate všetci presvedčení, že oni sami sú bohovia alebo vôbec neveria v boha), aby si udržali moc nad ľuďmi, ktorí VERIA v jediného boha. Preto sa nasledovanie zákonodarcu zamieňa za podriadenie bohu. Vhodný príklad môžeme nájsť v Turecku, ktoré vystupuje pred Európskou úniou ako svetský štát, ale ktorý je jednomyseľne moslimský a trestá všetkých neveriacich ako „nepriateľov Turecka“. „Každý Armén, každý Grék, každý Asýrčan, každý Turek, ktorý publikuje materiál mienený ako „urážku Turecka“ vám to dosvedčí zo svojej väzenskej cely. Kde sú tie chrámy uctievania východnej ortodoxie? Spomínam si na krabice od puzzle, kde je nápis „Svätá mešita Hagia Sofia“ – fascinujúca propaganda, ktorú by nepochybne zožrala väčšina Američanov, keby na nich nebolo upozornenie „Prosím, nejedzte kúsky puzzle.“

Potrestanie infidela, neverca, napríklad ženy alebo homosexuála, ktorí sa podľa definície narodili ako „neverci“, bude podľa niektorých náboženstiev v nebi odmenené dvadsiatimi pannami. Primerane bohatá odmena pre prisluhovačov viery.

Dobré občianstvo, či dokonca martýrium je však v starých náučných knihách, knihách omnoho starších, než napríklad knihy židovské, kresťanské alebo islamské, považované za normálny zákonný čin, v extrémnych prípadoch za hrdinstvo. A odmenou za tento čin je iba vedomie dotyčného, že jeho dušu neoddelilo od tela pokušenie pokrytectva, zbabelosť alebo lakomstvo.

Vo veľkých pohanských náboženstvách, ktoré predchádzali monoteizmu, ale aj za jeho existencie, robil hrdina to, čo mu prikazoval jeho duch, aby zomrel čestnou smrťou. Neveril v posmrtný život. Neočakával za svoje činy inú odmenu, než pokoj mysle. Preto tí, ktorí sú považovaní za martýrov náboženstvami zaliečajúcimi sa svojim veriacim falošnými sľubmi nebeského požehnania, sú iba neosvietenými nástrojmi údajných monoteistov, ktorí sú často tyranmi a diktátormi.

Na úrovni pešiakov môžeme uviesť manipulácie Jima Jonesa[1], vo väčšom meradle Georgea Busha a týranie nevercov pri výsluchu, Simona Peresa, jedného z najväčších popierateľov genocídy akejkoľvek inej etnickej skupiny, než jeho vlastnej, za všetkých ostatných Ariela Sharona, masového vraha palestínskych a libanonských moslimov alebo Osamu bin Ladena, jedného z najväčších umelcov performancie storočia, ktorý v župane hotela Hyatt Regency v plnom púštnom prestrojení s vrecami s pieskom, ktoré boli nepochybne prenesené do suterénu hotela za veľké peniaze, predvádza inšpirujúce činy nevýslovného hrdinstva. Pritom jediný, kto ho vidí, je videokamera.

(Hoci Filmová škola Newyorkskej Univerzity inšpirovala mnohých umelcov, naše veľkomesto nebolo štedré k úbohej sestre Osamu Bin Ladena, ktorej rockandrollovú kariéru zasypal pieskom jej brat, rovnako ako jej tvár odporcovia Saudskej Arábie zo sveta plastických operácií.)

To nás privádza k análnemu lepidlu, americkému “smradu” vytvorenému v Iraku. Tento “smrad” použila tento mesiac iracká polícia na uzavretie anusov “teplošských nevercov”, prv než ich donútili vypiť laxatíva, čo malo za následok utopenie alebo explóziu žalúdočno-črevného traktu. Všeobecná radosť, s ktorou sa šírili telefonické videozáznamy museli rozhodne urobiť dojem na Alláha.

Dúfam, že sa pozeral.

Nakoniec, musel sa pozerať, keďže toto je to, čo sa stane nevercom. Je to Jeho chyba alebo chyba tých, ktorí prečítali len jednu knihu a zle si ju vysvetlili, alebo je tá jedna kniha zle napísaná? Je možné predstaviť si ciele človeka, ktorý si prečítal jednu knihu? A iba tú jedinú knihu? Môže byť za týchto primitívnych okolností považovaný za človeka?

Je možné predstaviť si človeka, ktorý čítal len nový a/alebo starý zákon? A ktoré náboženstvo, tak ako extrémny judaizmus vymazáva ženy s fotografií a degraduje ich na druhoradých občanov kvôli “knihe”?

Asi nie. Toto sú barbari – takto sa navzájom vystríhali starí Gréci s veľkým pohŕdaním a s nemalým strachom. Títo ľudia sú schopní odsúdiť každý čin, ktorý si zmyslia, rovnako ako deti.

Prečo je sexuálne ponižovanie používané pri týraní a vypočúvaní všetkých nevercov, ktorá je stále populárna rovnako ako pred storočiami? Zdá sa, že nielen zabitie, ale aj znásilnenie nepriateľa je povinné. Je táto praktika zasiatím semena do nevercovho zadku alebo vagíny? Ide o znásilnenie nepriateľovho boha? Je to pravdepodobné.

Ukážte mi človeka, ktorý prečítal 400 kníh a opýtajte sa HO, či by uzavrel anus “neverca”? Taký človek by sa len zasmial a povedal “Myslíte toho chlapíka na druhom konci baru, čo pije guiness? Je v pohode, akurát stavil na nesprávny futbalový tím.”

Človek, ktorý čítal jednu knihu je nástrojom primitívneho boha – iba tým. Nie je ani zvieraťom, pretože zvieratá zabíjajú, aby sa najedli, nie aby týrali. Človek, ktorý je na čele vlády, musel kedysi dosiahnuť isté vzdelanie, aby mohol byť vo svojej pozícii. Aj keby to bol idiot, musel by prečítať viac kníh, než mnohí iní. Preto fakt, že ani JEDEN prezident alebo monarcha alebo predseda vlády nevystúpil proti týraniu a popravám homosexuálov, týraniu, ktoré vykonali v Iraku s toľkou oplzlosťou, ma uisťuje v jednej veci: monoteizmus môže byť otvorene považovaný za protizákonné pohanstvo.

JEDEN BOH pre veriaceho,
a pre neveriaceho, PEKLO NA ZEMI JE PRÍLIŠ DOBRÉ.

[1] James Warren “Jim” Jones (13. máj 1931 – 18. november 1978) bol zakladateľom a vodcom náboženskej sekty ľudský chrám (Peoples Temple), známej kvôli samovražde viac ako 900 ľudí z radov svojich veriacich 18. novembra 1978 v Jonestowne v štáte Guayana.

-Slovakian Translation by Maros Rovnak

Profughi, Rifugiati e Vagabondi
by Aurizio Principato

Featured Press

PEACHES

“When we started Freedom, we said the only two people who could sing with us would be Iggy Pop and Diamanda Galás. What sparked it all [was buying] The Singer, which was all blues covers, which could be so cheesy but is so amazing it just rips your heart out.”

Source: The Wire’s ‘Invisible Jukebox’ feature, issue 236, October 2003